Pohľad na klimatickú zmenu prešiel búrlivým vývojom. Klimatický systém je jeden z najzložitejších prvkov našej Zeme a snaha o pochopenie počasia, podnebia a jeho predpoveď siaha neskutočne ďaleko. Dnes už vieme omnoho viac ako v minulom storočí, avšak z urýchlených a katastrofických scenárov by sme si mohli zobrať racionálny príklad a ponaučenie.
Dnes máme problém s klimatickou krízou dramatického otepľovania. Klíma sa mení od nepamäti a meniť bude. Dnes už aj s najväčšou pravdepodobnosťou nemalým pričinením človeka. Aj napriek tomu mnoho serióznych klimatológov zrovnáva výskum klimatického systému do podobnej roviny, ako výskum mozgu či vesmíru. Zámerne som použil slovo KLIMATOLÓGOVIA, nakoľko dnes v médiách uvidíte kohokoľvek diskutovať o klimatickej zmene, či vyjadrovať sa k tomu bez ohľadu na profesiu. Dôležité sú hlavne katastrofické a senzačné závery a je jedno kto ich prezentuje. Diskusia o klimatickej zmene už dávno stratila svoju racionalitu. Už dávno zvíťazila snaha po dosiahnutí jednomyseľnosti, bez ohľadu na fakty a dáta, teda aspoň vo verejnom priestore nie vo vedeckej obci. Ono ľudstvo má tendenciu aktuálne poveternostné vplyvy preceňovať a dávať do súvisu s globálnymi odnepamäti. Niektorí starší „vedci“ dokonca plynulo menia názor na klimatickú zmenu na základe aktuálnych trendov zmeny teploty. Tých nazývam tiež aj „trendoví klimatológovia“, ale o tom niekedy inokedy. Podstatné je, že momentálne planéta zažíva jedno z najteplejších období posledných desaťročí, možno storočí. Takže niet divu, že o klimatickej zmene má zmysel diskutovať. No inak tomu nebolo ani v minulosti, keď bol trend teplôt opačný. Klimatológia je nesmierne komplikovaná vedná disciplína, kde vstupuje množstvo faktorov a previazaní so zložitými interakciami a komplikovanými spätnými väzbami. Mnohé sú predmetom výskumu.
Ľudí však už po vynájdení teplomerov fascinovali cyklické zmeny, ktoré v prírode nastávajú. Asi mnohých prekvapí fakt, že takmer pred polstoročím bola klíma tiež nebezpečná a horlivo sa o nej diskutovalo. Strašiakom však bolo globálne ochladzovanie a prichádzajúca doba ľadová, ktorá mala pochovať mestá severnej Ameriky a Európy. Išlo pritom len o pomerne nepatrný teplotný výkyv, v porovnaní s kontinuálnym otepľovaním od polovice 19. storočia.
Od polovice 19. stor. sa Európa a svet pomaly otepľuje a dostáva z chladnej periódy, ktorú poznáme pod pojmom Malá doba ľadová. Postupne sa až do 50tych rokov 20. stor. otepľovalo a podmienky boli čoraz teplejšie. To sa však zmenilo okolo roku 1960, kedy začali teploty globálne stagnovať, až klesať. Na tento fakt ihneď zareagovali aj meteorologické inštitúty a začalo sa postupne čoraz častejšie skloňovať slovné spojenie: globálne ochladzovanie. Ako to už býva zvykom, katastrofické scenáre na seba nenechali dlho čakať a pritiahli pozornosť médií.
Viaceré časopisy uverejňujú hrozivé články a dôkazy o náraste arktických ľadovcov, ktoré postupujú na juh, ako môžete vidieť na obrázku. Nigel Calder vydáva knihu s názvom The Weather Machine and The Threat of the Ice, čo sa dá preložiť ako hrozba novej ľadovej doby. Nechýbajú katastrofické obrázky s obrovskými ľadovcami, ktoré ničia severné mestá USA.
Situácií nepomohli ani masívne snehové búrky a blizzardy, ktoré sa v severnej Amerike v tomto období vyskytovali častejšie a boli mohutnejšie. To ľudí akosi presvedčilo, že doba ľadová sa zrejme blíži. Veď aj dnes sa o globálnom otepľovaní horlivo diskutuje najmä po extrémnych poveternostných podmienkach, či už sú to vlny horúčav, povodne, či požiare. Majme na pamäti, že v danej dobe ešte neexistoval web, to by ta hystéria pravdepodobne dosiahla omnoho väčších rozmerov. Dnes by sme z toho mohli mať celkom slušnú zábavu.
Treba sa však na tento problém pozrieť očami vtedajších hypotéz. O masívnom vplyve CO2 na klímu sa vedelo málo a dôraz sa kládol hlavne na aerosóly, ktoré v čoraz väčšej miere vypúšťal čoraz väčší a „špinavší“ ťažký priemysel, ktorý zažíva svoj boom po II. svetovej vojne. Aerosóly účinne blokujú príkon slnečného žiarenia zo Slnka a spôsobujú ochladenie. Dnes už predpokladáme, že tento vplyv dokonca zmiernil otepľovanie v týchto povojnových rokoch, či dokonca sme zaznamenali mierne ochladzovanie v tomto období práve z tohto dôvodu, aj keď tento priemysel vypúšťal masívne aj skleníkové plyny. Lenže reakčný čas na uvoľnené skleníkové plyny je predsa o niečo pomalší, ako na priame aerosóly, čo vieme dokázateľne zmerať aj napr. pri výbuchu sopky.
Na druhej strane v tomto období sa do popredia dostávajú teórie klimatických zmien, predovšetkým pod vplyvom preukázanej Milankovičovej teórie a analýze ľadovcových jadier. Srbský vedec strávil pol života počítaním orbitálnych parametrov obehu Zeme okolo Slnka a zistil, že mierne oscilácie menia príkon energií zo Slnka v rámci pologúľ a ročného obdobia. Jeho závery boli v miernej korelácií so striedaním dôb ľadových. A práve tieto cykly naznačovali, že doba ľadová môže skutočne klopať na dvere. Hays a kol., vo svojej vedeckej práci z roku 1976 napríklad poukazuje na to, že orbitálne parametre sú nastavené k smerovaniu k dobe ľadovej. Rok 1940 mal byť zlomom, kedy sa klíma Zeme prepla z teplého módu do akéhosi ľadového. Situáciu malo zhoršiť aj už vyššie spomínané masívne vypúšťanie aerosólov z priemyselných fabrík. Tieto ochladzovacie tendencie korešpondovali s meraniami teplôt tak silne, že aj mnohí vedci ktorí v tom čase už hovorili o skleníkových plynoch, prešla na stranu ochladzovacích teórií. Vrty z ľadovcov zas preukázali, že medziľadové doby trvajú v porovnaní s ľadovými rádovo 10krát kratšie, takže čisto štatisticky z toho vyplynulo, že by sa mala medziľadová doba chýliť ku koncu.
Za najsilnejší dôkaz sa pokladalo to, že sa skutočne ochladzovalo, ako môžete vidieť aj na obrázku vľavo. Ono v skutočnosti sa zrejme ochladzovala najmä severná hemisféra a dokonca v oblastiach južne od rovníka sa pozorovalo mierne oteplenie. To malo naopak spôsobiť drastické suchá v tejto oblasti. Tieto zmeny mali ochromiť poľnohospodárstvo a svetovú produkciu potravín. Situácia sa zdala naliehavá natoľko, že spravodajská služba CIA požiadala vedcov o predikciu a možné dopady tejto krízy, v nadväznosti na geopolitiku vo vtedajšom svete. Predsa len to bolo obdobie tvrdej studenej vojny.
Časopis Newsweek v článku z 28. apríla 1975 uvádzal, že v horizonte 10tich rokov by sa mala znížiť celosvetová produkcia potravín a ochromené by mali byť hlavne obilnice amerických prérií. Ale aj rozsiahle oblasti Sovietskeho zväzu. Predpovedali aj zmeny v monzúnovom režime, čo povedie ku katastrofám v Indii a Číne, kde sa predpokladalo vypuknutie hladomoru. Aj keď sa väčšina meteorológov z príčinami týchto zmien veľmi nestotožňovala, isté riziko v poľnohospodárstve priznávali. V Anglicku zaznamenali poľnohospodári od roku 1950 pokles vegetačného obdobia približne o dva týždne, čo viedlo k celkovému poklesu produkcie obilia odhadovaného na 100 000 ton ročne.
Tak ako aj dnes, aj vtedy predstavitelia vlád horlivo diskutovali ako odvrátiť túto hrozbu. Napriek viacerým „nápadom“ sa našťastie žiaden z nich neuskutočnil. Uvažovalo sa o nútenom topení arktického ľadu tak, že by sa na ne rozprášili čierne sadze, prípadne sa uvažovalo o odklone arktických riek. Vedci však varovali, že tieto zásahy by mohli spôsobiť viac škôd ako osohu. A ako poznamenalo mnoho z nich, aj napriek urgenciám zo strany vedeckej komunity apelovať na problém napr. tvorením potravinových zásob a podobne, sa nestretli v politickej obci s pochopením. Nepripomína Vám to niečo?
Užitočné Zdroje:
Hays, J.D., Imbrie, J. and Shackleton , N.J. 1976. Variations in the Earth’s orbit: pacemaker of the ice ages. Science 194
Stránky: Climate4you.com
Neviem o čom rozprávate priznám sa nemyslím ...
Ste ochotný pripustiť možnosť, že USA zneužívajú... ...
Celá debata | RSS tejto debaty