Založ si blog

Doba ľadová: klimatická hystéria 70tych rokov

Pohľad na klimatickú zmenu prešiel búrlivým vývojom. Klimatický systém je jeden z najzložitejších prvkov našej Zeme a snaha o pochopenie počasia, podnebia a jeho predpoveď siaha neskutočne ďaleko. Dnes už vieme omnoho viac ako v minulom storočí, avšak z urýchlených a katastrofických scenárov by sme si mohli zobrať racionálny príklad a ponaučenie.

Dnes máme problém s klimatickou krízou dramatického otepľovania. Klíma sa mení od nepamäti a meniť bude. Dnes už aj s najväčšou pravdepodobnosťou  nemalým pričinením človeka. Aj napriek tomu mnoho serióznych klimatológov zrovnáva výskum klimatického systému do podobnej roviny, ako výskum mozgu či vesmíru. Zámerne som použil slovo KLIMATOLÓGOVIA, nakoľko dnes v médiách uvidíte kohokoľvek diskutovať o klimatickej zmene, či vyjadrovať sa k tomu bez ohľadu na profesiu. Dôležité sú hlavne katastrofické a senzačné závery a je jedno kto ich prezentuje. Diskusia o klimatickej zmene už dávno stratila svoju racionalitu. Už dávno zvíťazila snaha po dosiahnutí jednomyseľnosti, bez ohľadu na fakty a dáta, teda aspoň vo verejnom priestore nie vo vedeckej obci. Ono ľudstvo má tendenciu aktuálne poveternostné vplyvy preceňovať a dávať do súvisu s globálnymi odnepamäti. Niektorí starší „vedci“ dokonca plynulo menia názor na klimatickú zmenu na základe aktuálnych trendov zmeny teploty. Tých nazývam tiež aj „trendoví klimatológovia“, ale o tom niekedy inokedy. Podstatné je, že momentálne planéta zažíva jedno z najteplejších období posledných desaťročí, možno storočí. Takže niet divu, že o klimatickej zmene má zmysel diskutovať. No inak tomu nebolo ani v minulosti, keď bol trend teplôt opačný. Klimatológia je nesmierne komplikovaná vedná disciplína, kde vstupuje množstvo faktorov a previazaní so zložitými interakciami a komplikovanými spätnými väzbami. Mnohé sú predmetom výskumu.

Ľudí však už po vynájdení teplomerov fascinovali cyklické zmeny, ktoré v prírode nastávajú. Asi mnohých prekvapí fakt, že takmer pred polstoročím bola klíma tiež nebezpečná a horlivo sa o nej diskutovalo. Strašiakom však bolo globálne ochladzovanie a prichádzajúca doba ľadová, ktorá mala pochovať mestá severnej Ameriky a Európy. Išlo pritom len o pomerne nepatrný teplotný výkyv, v porovnaní s kontinuálnym otepľovaním od polovice 19. storočia.

Od polovice 19. stor. sa Európa a svet pomaly otepľuje a dostáva z chladnej periódy, ktorú poznáme pod pojmom Malá doba ľadová. Postupne sa až do 50tych rokov 20. stor. otepľovalo a podmienky boli čoraz teplejšie. To sa však zmenilo okolo roku 1960, kedy začali teploty globálne stagnovať, až klesať. Na tento fakt ihneď zareagovali aj meteorologické inštitúty a začalo sa postupne čoraz častejšie skloňovať slovné spojenie: globálne ochladzovanie. Ako to už býva zvykom, katastrofické scenáre na seba nenechali dlho čakať a pritiahli pozornosť médií.

Viaceré časopisy uverejňujú hrozivé články a dôkazy o náraste arktických ľadovcov, ktoré postupujú na juh, ako môžete vidieť na obrázku.  Nigel Calder vydáva knihu s názvom The Weather Machine and The Threat of the Ice, čo sa dá preložiť ako hrozba novej ľadovej doby. Nechýbajú katastrofické obrázky s obrovskými ľadovcami, ktoré ničia severné mestá USA.

Situácií nepomohli ani masívne snehové búrky a blizzardy, ktoré sa v severnej Amerike v tomto období vyskytovali častejšie a boli mohutnejšie. To ľudí akosi presvedčilo, že doba ľadová sa zrejme blíži. Veď aj dnes sa o globálnom otepľovaní horlivo diskutuje najmä po extrémnych poveternostných podmienkach, či už sú to vlny horúčav, povodne, či požiare.  Majme na pamäti, že v danej dobe ešte neexistoval web, to by ta hystéria pravdepodobne dosiahla omnoho väčších rozmerov. Dnes by sme z toho mohli mať celkom slušnú zábavu.

Treba sa však na tento problém pozrieť očami vtedajších hypotéz. O masívnom vplyve CO2 na klímu sa vedelo málo a dôraz sa kládol hlavne na aerosóly, ktoré v čoraz väčšej miere vypúšťal čoraz väčší a „špinavší“ ťažký priemysel, ktorý zažíva svoj boom po II. svetovej vojne. Aerosóly účinne blokujú príkon slnečného žiarenia zo Slnka a spôsobujú ochladenie. Dnes už predpokladáme, že tento vplyv dokonca zmiernil otepľovanie v týchto povojnových rokoch, či dokonca sme zaznamenali mierne ochladzovanie v tomto období práve z tohto dôvodu, aj keď tento priemysel vypúšťal masívne aj skleníkové plyny. Lenže reakčný čas na uvoľnené skleníkové plyny je predsa o niečo pomalší, ako na priame aerosóly, čo vieme dokázateľne zmerať aj napr. pri výbuchu sopky.

Na druhej strane v tomto období sa do popredia dostávajú teórie klimatických zmien, predovšetkým pod vplyvom preukázanej Milankovičovej teórie a analýze ľadovcových jadier. Srbský vedec strávil pol života počítaním orbitálnych parametrov obehu Zeme okolo Slnka a zistil, že mierne oscilácie menia príkon energií zo Slnka v rámci pologúľ a ročného obdobia. Jeho závery boli v miernej korelácií so striedaním dôb ľadových. A práve tieto cykly naznačovali, že doba ľadová môže skutočne klopať na dvere. Hays a kol., vo svojej vedeckej práci z roku 1976 napríklad poukazuje na to, že orbitálne parametre sú nastavené k smerovaniu k dobe ľadovej. Rok 1940 mal byť zlomom, kedy sa klíma Zeme prepla z teplého módu do akéhosi ľadového. Situáciu malo zhoršiť aj už vyššie spomínané masívne vypúšťanie aerosólov z priemyselných fabrík. Tieto ochladzovacie tendencie korešpondovali s meraniami teplôt tak silne, že aj mnohí vedci ktorí v tom čase už hovorili o skleníkových plynoch, prešla na stranu ochladzovacích teórií. Vrty z ľadovcov zas preukázali, že medziľadové doby trvajú v porovnaní s ľadovými rádovo 10krát kratšie, takže čisto štatisticky z toho vyplynulo, že by sa mala medziľadová doba chýliť ku koncu.

Za najsilnejší dôkaz sa pokladalo to, že sa skutočne ochladzovalo, ako môžete vidieť aj na obrázku vľavo. Ono v skutočnosti sa zrejme ochladzovala najmä severná hemisféra a dokonca v oblastiach južne od rovníka sa pozorovalo mierne oteplenie. To malo naopak spôsobiť drastické suchá v tejto oblasti. Tieto zmeny mali ochromiť poľnohospodárstvo a svetovú produkciu potravín. Situácia sa zdala naliehavá natoľko, že spravodajská služba CIA požiadala vedcov o predikciu a možné dopady tejto krízy, v nadväznosti na geopolitiku vo vtedajšom svete. Predsa len to bolo obdobie tvrdej studenej vojny.

Časopis Newsweek v článku z 28. apríla 1975 uvádzal, že v horizonte 10tich rokov by sa mala znížiť celosvetová produkcia potravín a ochromené by mali byť hlavne obilnice amerických prérií. Ale aj rozsiahle oblasti Sovietskeho zväzu. Predpovedali aj zmeny v monzúnovom režime, čo povedie ku katastrofám v Indii a Číne, kde sa predpokladalo vypuknutie hladomoru. Aj keď sa väčšina meteorológov z príčinami týchto zmien veľmi nestotožňovala, isté riziko v poľnohospodárstve priznávali. V Anglicku zaznamenali poľnohospodári od roku 1950 pokles vegetačného obdobia približne o dva týždne, čo viedlo k celkovému poklesu produkcie obilia odhadovaného na 100 000 ton ročne.

Tak ako aj dnes, aj vtedy predstavitelia vlád horlivo diskutovali ako odvrátiť túto hrozbu. Napriek viacerým „nápadom“ sa našťastie žiaden z nich neuskutočnil. Uvažovalo sa o nútenom topení arktického ľadu tak, že by sa na ne rozprášili čierne sadze, prípadne sa uvažovalo o odklone arktických riek. Vedci však varovali, že tieto zásahy by mohli spôsobiť viac škôd ako osohu. A ako poznamenalo mnoho z nich, aj napriek urgenciám zo strany vedeckej komunity apelovať na problém napr. tvorením potravinových zásob a podobne, sa nestretli v politickej obci s pochopením. Nepripomína Vám to niečo?

Užitočné Zdroje:

Hays, J.D., Imbrie, J. and Shackleton , N.J. 1976. Variations in the Earth’s orbit: pacemaker of the ice ages. Science 194

Stránky: Climate4you.com

Je najteplejšie za 11 300 rokov?

12.03.2020

Ľudia, ktorí vedia o klimatických zmenách, či klimatickej kríze len z televízie, či z médií majú o tejto problematike väčšinou len povrchné vedomosti. Samozrejme že sa otepľuje čo aj mnohí subjektívne posledné roky vnímame. Aké to však bolo v minulosti? Naozaj tu máme tak teplo, ako nikdy predtým? Osobne ma nesmierne rozčuľujú šokujúce vyhlásenia niektorých [...]

Ekologické farizejstvo klimatických „eko“aktivistov

11.03.2020

Nedávno vo februári 2020 mi na portáli názory.pravda.sk udrel do očí článok Radovana Geista s názvom: Klimatické pokrytectvo konšpirátorov, hlupákov a cynikov[1]. Podľa pána Geista sú vedci, ktorí skúmajú klimatický systém pravdepodobne hlupáci, cynici, či konšpirátori, pokiaľ nerazia cestu extrémneho katastrofizmu. Tvrdí to pritom človek, ktorý je vyštudovaný [...]

Klimatické pokrytectvo, alebo kto je najviac zodpovedný?

03.03.2020

Dnes počúvame o „klimatickej kríze“ takmer dennodenne. Greta na nás valí obvinenia ako sa opovažujeme ničiť jej prostredie! Je smutné, že o klimatickej zmene diskutujú hlavne tí, čo ju spôsobili. V tomto článku chcem vyvrátiť mýtus o zodpovednosti za klimatickú zmenu. Vyspelý svet akoby sa chcel zbaviť tejto zodpovednosti a hodiť to na plecia chudobným krajinám, [...]

Černobyľ, požiar

Ukrajinskí hasiči bojujú s požiarom v zóne černobyľskej jadrovej elektrárne

05.04.2020 15:53

V ohnisku požiaru je radiácia vyššia ako prípustná norma.

zbraň, pištol, ozbrojenec, lúpež, krádež, zlodej, lupič

Muž v Rusku zastrelil päť ľudí, lebo sa hlučne rozprávali pod jeho oknom

05.04.2020 15:28

Obeťami sú štyria mladíci a jedna mladá žena.

Francúzsko, Nice, polícia

Pre útok nožom na juhovýchode Francúzska vyšetrujú troch Sudáncov

05.04.2020 15:21

Útok si vyžiadal dve obete na životoch a päť zranených.

Boris Kollár

Kollár: Veľmi by som rozmýšľal, či obmedziť pohyb počas sviatkov

05.04.2020 13:25

Veci by mali byť prijímané na základe odporúčania odborníkov, povedal Kollár.

anvil

Klimatická zmena s chladnou hlavou

Štatistiky blogu

Počet článkov: 6
Celková čítanosť: 8521x
Priemerná čítanosť článkov: 1420x

Autor blogu

Kategórie