Založ si blog

Je najteplejšie za 11 300 rokov?

Ľudia, ktorí vedia o klimatických zmenách, či klimatickej kríze len z televízie, či z médií majú o tejto problematike väčšinou len povrchné vedomosti. Samozrejme že sa otepľuje čo aj mnohí subjektívne posledné roky vnímame. Aké to však bolo v minulosti? Naozaj tu máme tak teplo, ako nikdy predtým?  Osobne ma nesmierne rozčuľujú šokujúce vyhlásenia niektorých „pseudovedcov“, ktorí hlásajú apokalypsu v podobe nekontrolovateľného otepľovania v budúcnosti. Ale dobre. Budúcnosť je budúcnosť, ale omnoho viac ma rozčuľuje to, keď v mene tohto šírenia strachu a kataklizmy prekrúcajú aj minulosť. Osobne ma najviac iritujú vyhlásenia typu: „Máme tu najteplejšie za posledných 2000, 5000, či 10 000 rokov!“ Samozrejme, že laická verejnosť, ktorá problém nesleduje sa môže zľaknúť. Dopredu sa preto ospravedlňujem, za obsahovo trocha obšírnejší článok na túto tému, no inak sa nedá. Koho táto téma trocha zaujíma, tak prajem príjemné čítanie.

Na úvod by som rád poukázal na jeden fakt. Keďže by som rád tento problém priblížil aj bežným ľuďom, ktorí sa prioritne klimatickým zmenám nevenujú, zvolil som tzv. vedecko-populárny štýl písania. Predstavte si čisto hypoteticky, že by nám bol známy klimatický záznam teplôt na Zemi od jej vzniku až po súčasnosť, povedzme na nejakom dlhom papieri. Na tomto papieri by jeden rok predstavoval riadok zhruba 1 mm, kde by bola vtesnaná hodnota teploty v danom roku na zemeguli. Takýto „papier“ by bol dlhý 4700 Km, čo je zhruba ako z Bratislavy na Severný pól. A koľko z tohto obdobia tvoria nami merané teploty? Ak zoberieme posledných 30 rokov najpresnejších, satelitných meraní, tak sú to 3 cm! Buďme ale štedrí a zoberme aj najstaršie teplotné rady merané už teplomermi v Európe. Potom sa náš záznam poznania predĺži „až“ na zhruba veľkosť papiera A4. Takže toľko to presne poznáme. Tento záznam analyzujeme, meriame, priemerujeme a modelujeme do budúcnosti. A v neposlednom rade ešte robíme katastrofické závery, ako bude teplota donekonečna stúpať. Teplota stúpa. Ale stúpa posledných 150 rokov. Takých stúpaní a klesaní boli tisíce a milióny.

Ako teda niektorí „vedci“ dospeli k tomu, že tu máme v súčasnosti najteplejšie za 11 300 rokov? Odpoveďou je paleoklimatológia. Veda, ktorá skúma vývoj podnebia v dávnych dobách. Na odvodenie približných teplotných podmienok v dávnych dobách, nám slúžia tzv. proxy dáta. To môžu byť letokruhy stromov ich šírka, ľadovcové vrty, či analýza rôznych hlbokomorských sedimentov, ktoré slúžia ako tzv. paleoteplomer. Problém proxy dát je ten, že sa viažu na určité miesto. Je logické, keď analyzujete letokruh z určitého stromu, tak výsledky budú reprezentovať len dané miesto a nie globálne teploty. Taktiež to nie je úplne presná metóda, t.j. trendy môžu odzrkadľovať dlhšie časové obdobie, jemné výkyvy a oscilácie sa strácajú a pod. Rozhodne sa nedá tieto „hrubé“ dáta zrovnávať s exaktne nameranými údajmi, pomocou teplomerov. Čo ako uvidíme neskôr, niekoľko vedcov rado robí. Ďalším nie zanedbateľným problémom proxy dát je ich sezónna variabilita. Mnohé môžu byť naviazané len na určitú sezónu v roku, na ktorú reagujú, pričom teploty počas celého roka nám neodzrkadlia. Mnohé môžu skôr reagovať na zrážky ako teploty a podobne. Tých možností a teórií je v celku mnoho.  Je teda úplne nekorektné až hraničiace s vedeckým šarlatánstvom, keď sa tieto dáta prezentujú po boku inštrumentálnych meraní.

Poďme sa teda pozrieť na spomínané grafy. Len málo vedeckých organizácií vo svete má za sebou toľko škandálov a takú poškvrnenú povesť ako klimatológia a hlavne medzinárodný panel pre klimatickú zmenu IPCC. Aféra Climategate je všeobecne dobre známa. Klimatológ Michael Mann a jeho „hokejkový“ graf, ktorý vraj „dokazoval“, že je tu najteplejšie za posledných 2000 rokov, muselo IPCC stiahnuť zo svojej správy, pre zámernú manipuláciu s dátami, aby boli dosiahnuté želané výsledky. Nedávno Michael Mann prehral súdny spor s fyzickým geografom Timom Ballom, ktorého Mann zažaloval za urážku. Ball totiž označil Manna za podvodníka a ten ho zato zažaloval. Keďže Mann pred súdom odmietol poskytnúť svoje dáta, súd nemal ako zistiť, či je obviňovanie z podvodu opodstatnené a žalobu zamietol.[1]

Vráťme sa však k meritu veci. Aj po týchto škandáloch sa niektorí vedci v tejto oblasti nepoučili a produkujú stále nové „hokejové grafy“. Nedávno vyšla štúdia vedca Marcotta, ktorý v tomto zašiel najďalej a síce v jeho záveroch sa konštatuje, že je tu najteplejšie za posledných 11 300 rokov, t.j. celej doby medziľadovej. „Vedci“ raziaci teóriu extrémnej klimatickej zmeny, totižto musia pritvrdiť. Najmä v časoch, keď je čoraz teplejšie a sneh je vzácnosťou, sú ľudia týmto grafom náchylní uveriť a oni to dobre vedia.

Faktom ostáva, že niektoré obdobia v minulosti v našej medziľadovej dobe boli pravdepodobne v našich podmienkach dokonca teplejšie, ako súčasnosť. Dokonca nebolo to tak dávno. Okolo roku 1000 panovala tzv. Stredoveká teplá perióda, kedy rástla populácia, v našej oblasti sa v severných okresoch pestoval vinič a pod. Tomu napovedá množstvo dôkazov. Dokonca Vikingovia osídľujú Grónsko a zbytky ich obydlí sa nachádzajú v miestach, kde je dnes už ľad. To sú známe historické fakty a napovedajú tomu aj mnohé proxy dáta. Kto by sa o tomto období chcel dozvedieť viac, dávam do pozornosti projekt tzv. Medieval warm period map, kde sú na mape dostupné stovky vedeckých prác, ktoré na základy proxy dát analyzujú toto obdobie. Nájdete tam aj práce z našej oblasti a lokalít z celého sveta.[2]

Je logické, že mnohým „eko“ aktivistom a spolkom budujúcich svoju existenciu na nekontrolovateľnom globálnom oteplení, tieto teplejšie obdobia minulosti nedajú spávať a robia všetko preto, aby tieto teplé obdobia nejako zamaskovali, či zniesli zo sveta. Na to slúžia rôzne štatistické triky a metodické postupy spracovania dát. Ako je to možné, že niektoré grafy nám ukazujú nekontrolovateľné otepľovanie napriek tomu, že ťarchy dôkazov o tom, že tu bolo aj teplejšie sú nepriestrelné? Dokonca aj niektorí poprední slovenskí klimatológovia obhajujú túto teóriu a často používajú tieto grafy. Profesor Milan Lapin, napríklad na svojich prednáškach často argumentuje grafom, kde sa javí, že momentálne máme najteplejšie za posledných minimálne 2000 rokov.

Tento graf nájdeme aj na stránke anglickej wikipédie – global warming.[3] Pán Lapin totižto rád používa ako zdroj wikipédiu, alebo často cituje aj medzinárodný panel pre klimatickú zmenu IPCC, ktorý si rád vyberá paleo dáta od autorov, predpovedajúcich najkatastrofickejšie scenáre klimatickej zmeny. Ide o tzv. cherry picking (vyberanie prác, ktoré sa mi hodia ako čerešničky z koláča). O tom, že existujú stovky vedeckých prác, ktoré tvrdia niečo iné je IPCC jedno. Samozrejme čo čakať od inštitúcie, s prevažne politickým zameraním, ktorej existencia je priamo závislá od teplotného trendu.

V čom je teda problém, keď je vysoko pravdepodobné, že ešte v stredoveku bolo v našej oblasti Európy rovnako teplo, alebo pravdepodobne ešte teplejšie ako dnes? Problém je v tom, že keď títo „eko“ klimatickí aktivisti zistili, že pod ťarchou lokálnych dôkazov o teplejšej klíme na mnohých miestach našej Zeme v minulosti racionálne a vedecky neobstoja, lebo každý kto sa do problematiky aspoň trochu rozumie, by ich argumentačne zničil, tak začali tvrdiť niečo typu: „Áno niekde bolo niekedy aj teplejšie, ale vždy bolo globálne ako celok chladnejšie“. Na potvrdenie tejto analýzy majú slúžiť práve tieto „hokejkové“ grafy, ktoré odzrkadľujú priemernú GLOBÁLNU teplotu, nie lokálnu, aj keď rozhodne všetky použité proxy dáta sa viažu výlučne len ku jednej konkrétnej lokalite. To bez diskusie. Z obľubou tiež ako 100% fakt tvrdia, že v niektorej oblasti bolo v danom období teplejšie ako dnes, ale povedzme v tom istom čase na južnej pologuli bolo v rovnakom období chladnejšie ako dnes… tým pádom majú jasný výsledok. Žiadne oteplenie na globálnej úrovni! Táto argumentácia sa pod ťarchou vedeckých dôkazov javí ako značne ošemetná až neprofesionálna. Napriek tomu, že ani dnes, keď máme k dispozícií moderné satelity a teplotné pokrytie celej Zeme takmer úplne na centimetre, máme niekedy problém určiť takú veličinu akou je globálna teplota, niektorí „eko“ aktivisti to ale vedia úplne, a to len pomocou proxy dát, ktoré sú čo do pokrytia biedne. Napr. južná pologuľa nie je proxy dátami pokrytá takmer vôbec z jednoduchého dôvodu. Je tam málo pevniny a väčšinu tvorí Južný oceán, čo dokonca priznávajú aj samotní autori týchto grafov.

Je preto možné z proxy dát vyvodzovať globálnu teplotu? Podľa mňa je to z vedeckého hľadiska nesprávna metodika, ktorá má za úlohu len jediný cieľ. Dramatizovať a strhnúť na seba pozornosť médií a popularitu. To je rozhodne cieľ týchto zopár vedcov. Je pochopiteľné, že média z logických dôvodov pritiahnuť sledovanosť, dávajú prednosť najmä tým najkontroverznejším a najextrémnejším vedeckým prácam. Mnohé stovky až tisícky prác serióznych vedcov, ktoré korektne ukončia svoje dáta proxy dátami a umelo nenavyšujú tieto krivky, ostanú bez povšimnutia. Seriózny klimatológ a už vôbec nie paleoklimatológ Vám však nikdy nebude tvrdiť, že v súčasnosti je tu najteplejšie za 10 000 rokov, jednoducho preto, že niečo také sa nedá nikdy potvrdiť, nakoľko proxy dáta na niečo také nie sú vhodné kvôli kvalitatívnym a kvantitatívnym vlastnostiam v porovnaní s „tvrdými“ meraniami pomocou teplomerov.

Je napríklad všeobecne známe, že v tzv. Klimatickom optime Holocénu, čo bolo akési najteplejšie obdobie našej medziľadovej doby, bolo omnoho teplejšie ako dnes a to s vysokou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou aj globálne. V tomto období masívne kolabuje Grónsky ľadový štít, ktorý sa po tomto extrémne teplom období zastabilizoval až relatívne nedávno, na konci 20.stor. Pojednáva o tom aj štúdia vydaná v roku 2018 v časopisu Glaciology.[4] Kde sa okrem iného konštatuje, že teploty v Grónsku boli v tomto období o 2-3°C vyššie ako na konci 20. storočia. V niektorých kratších periódach autori štúdie spomínajú dokonca o 5 °C vyššie teploty ako na konci 20. stor. Geologické dôkazy ďalej v štúdií naznačujú, že v juhozápadnom Grónsku ľadový štít ustúpil až 100 Km, v porovnaní so súčasným stavom.

Išlo tak o bezpochyby o veľmi teplé obdobie o čom svedčia stovky aj geologických dôkazov, napríklad aj to, že hladina oceánov bola celosvetovo o pár metrov vyššie. Išlo o úplne iný svet. Svet zelenej Sahary a celkovo všetky ekosystémy vyzerali podstatne inak. Napriek týmto nepriestrelným faktom, Marcott vydáva „hokejový“ graf[5], (vľavo) kde sa javí súčasnosť ako najteplejšia časť za posledných 11 300 rokov. Aby to bolo ešte údernejšie, pridáva sa aj „predikcia“ do budúcnosti (červená) krivka, aby ste si mohli lepšie uvedomiť, čo nás čaká. Najvyššie teploty za posledných 10 000 rokov už v tomto storočí! To znie skôr ako nevydarený reklamný slogan. Až tak absurdne to znie.

Tento graf (a mnohé iné početné verzie) s radosťou preberali početné média a „eko“ aktivisti z celého sveta. Je jasné, že šokujúce vyjadrenia priťahujú pozornosť a mnohokrát aj „vedci“ produkujú takéto braky zo snahy zaujať a strhnúť na seba pozornosť, popularitu a granty. Vedecká hodnota takéhoto počinu je pre mňa naozaj nulová a možno zaujme ľudí, čo sa do klimatických zmien až tak nevyznajú. Na margo Holocénu treba povedať ešte jednu vec. V tomto období boli astronomické parametre nastavené tak, že severná pologuľa dostávala viac žiarenia ako v súčasnosti a letný slnovrat nastával v perihéliu, teda keď je zem najbližšie pri Slnku. Je preto aj logické, že muselo byť omnoho teplejšie, ako v súčasnosti. Ako je teda možné, že aj Marcottov graf produkuje hokejku, z ktorej je zrejmé, že dnes je dokonca teplejšie a úplne „vymazáva“ aj teplé obdobie Holocénu? Ako je možné, že Grónsky ľadový štít sa ešte  tak neroztopil a nie je dávno o 100Km ďalej ako to bolo v klimatickom optimu Holocénu? Aj vy si kladiete tieto otázky? Ich argumentácia Vás už asi neprekvapí, ale opäť ju spomeniem. Opäť bolo síce teplejšie, ale bolo to len na severnej pologuli a v lete. Na južnej pologuli bolo omnoho chladnejšie a preto staré známe platí opäť: „Globálne bolo chladnejšie ako dnes.“ Nie nerobím si srandu, toto sú naozaj reálne argumenty, s ktorými ekoaktivisti a bohužiaľ aj niektorí „vedci“ argumentujú.  Opäť pre tých, ktorí by sa chceli dozvedieť niečo o celej našej medziľadovej dobe, dávam do pozornosti Holocene Climate Atlas – HOCLAT, ktorý vydal inštitút Oeschgerovho centra pre výskum klímy, Geografickej univerzity vo švajčiarskom Berne. Atlas je dostupný aj online v pdf. a sú tam rozsiahle rekonštrukcie teplôt, zrážok a mapy za posledných 10 000 rokov.[6]

Na záver ak som Vás ešte neunudil a dočítali ste sa až sem, by som rád povedal ešte niečo o metodike, akou takéto „hokejkové“ grafy vznikajú. Všimnite si na jednom aj na druhom grafe, že sú na svojom konci „obohatené“ o tzv. inštrumentálne merania teploty. (červená farba) V prípade grafu od Marcotta aj o predikciu do budúcnosti, aby sa dosiahlo želaného efektu dramatizácie. V prípade grafu z wikipédie je to aj výslovne uvedené, že ide o priamo namerané údaje.

To v praxi znamená, že máme dve množiny údajov. Jedna množina tvorí záznam proxy (menej presných) údajov z rôznych zdrojov a druhá množina sú už reálne namerané hodnoty teplomermi. Tieto množiny si samozrejme nie sú rovné v kvalite ani kvantite. Všimnite si, že aj autori z Cambridge University pri modelovaní grónskeho ľadového štítu spomínajú, že proxy dáta ukazujú oteplenie max o 3°C, no z hľadiska dynamiky úbytku ľadovca je možné súdiť, že museli tu byť aj kratšie obdobia o niečo teplejšie až o 5°C, aj keď to proxy dáta neukázali. Proxy dáta sú hrubé a čím ideme ďalej do minulosti, tým nepresnejšie. Je to rovnaké ako keby som vedel priemerné ročné teploty povedzme v Bratislave za jednotlivé roky. Povedzme 11,8 °C, 11,2 °C, 10,9 °C… atď. Mohol by som usúdiť, že vždy bola v Bratislave taká teplota? No nemohol, lebo je evidentné, že ide o priemernú ročnú teplotu. Pritom v júli určite bolo aj nad 30°C a v januári možno aj -10°C. To len na ukážku ako fungujú proxy dáta.

Potom tu máme už inštrumentálne merania, ktoré sa pomocou nejakých metód kalibrujú, aby zapadli do týchto proxy údajov a krivky sa mohli spojiť. No podstata takejto vedeckej metódy je na pováženie a osobne si myslím, že nejde o objektívne porovnanie. Je to ako keby som roky na svojom dvore odhadoval teplotu len na základe svojich pocitov a zapisoval by som si ich a potom si kúpim profesionálnu meteostanicu, ktorá mi meria teploty s presnosťou na desatiny stupňov. Zrazu by som mal množinu údajov omnoho presnejších a solídnejších a tieto údaje by som sa snažil spájať s mojimi predchádzajúcimi odhadmi. Výsledkom by rozhodne bola blbosť. V praxi tieto spájania vedú vždy k „hokejovým“ krivkám, ktoré sú nám prezentované. Smutné je najmä to, že aj mnohí solídni vedci tieto grafy používajú vo svojich prednáškach a podávajú ich ako holý fakt. Oni však holým faktom nie sú.

Je potrebné si uvedomiť, že z hľadiska histórie je klíma premenlivá a cyklická. Nie som veštec, takže budúcu teplotu nebudem odhadovať. Na to sú iný odborníci, ktorí Vás strašia apokalypsou. Jediné čo môžem zodpovedne prehlásiť je, že z vysokou pravdepodobnosťou v našej oblasti bolo v minulosti, aj v stredoveku teplejšie ako dnes. Takže neprepadajme panike, môže byť aj horšie a bez toho aby sme prijali minulosť a pochopili ju, sú nám predikcie do budúcnosti na nič.

Mimochodom existuje metóda, ktorá dokáže popísať vývoj globálnych teplôt v minulosti omnoho lepšie, ako zliepanie nejakých proxy dát do jedného a podivné hry s metodikou a štatistikou. To však títo klimatický aktivisti radšej nevyužívajú, lebo by im to neprinieslo želané výsledky. Tou metódou je úplné jednoduchý vývoj morskej hladiny. Keďže morská hladina je rovnaká všade na svete, môžeme preto predpokladať, že v časoch keď bola morská hladina vyššie, muselo byť aj globálne teplejšie, nakoľko menej vody bolo viazaných v ľade kvôli vyšším teplotám. Ide tak o určite spoľahlivejšiu metódu určenie globálnej teploty, ako porovnávanie proxy dát s nedostatočným pokrytím. Aj keď samozrejme ani to nie je 100% presné, nakoľko výška morskej hladiny môže byť ovplyvnená aj samotnými geologickými pohybmi a podobne. Napriek tomu sú to pohyby relatívne pomalé. Faktom ostáva, že v čase klimatického optima v holocéne, bola hladina oceánov aj o niekoľko metrov vyššie, o čom napovedajú mnohé geomorfologické dôkazy. Hladina vysokej morskej hladiny sa časovo kryje s teplými obdobiami v našej histórií a časom, kedy kolaboval Grónsky ľadový štít. Pojednáva o tom napríklad aj táto práca.[7] Kde sa konštatuje vyššia morská hladina až o 2,5 metra v porovnaní s dneškom. Takže tento fakt sa nedá len tak odignorovať, a keby sme chceli silou-mocou porovnávať historické zmeny klímy na globálnej úrovni s dneškom, tak aj tu by sme pravdepodobne dospeli k záveru, že v minulosti boli viaceré obdobia, kedy bolo teplejšie aj globálne ako v súčasnosti. Vedecké dôkazy sú nepriestrelné a tie nemôžeme „zakryť“ nejakými metodickými hrami a selektívnym výberom dát a prác.

 

Použité zdroje a dáta:

[1] https://principia-scientific.org/breaking-news-dr-tim-ball-defeats-michael-manns-climate-lawsuit/

[2] https://www.google.com/maps/d/viewer?mid=1akI_yGSUlO_qEvrmrIYv9kHknq4&ll=38.801327525408176%2C53.68271825000011&z=3

[3] https://en.wikipedia.org/wiki/Global_warming#/media/File:Common_Era_Temperature.svg

[4] https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-glaciology/article/effect-of-a-holocene-climatic-optimum-on-the-evolution-of-the-greenland-ice-sheet-during-the-last-10-kyr/1B273853FF3CE712602B3AA90A0E57DB/core-reader

[5] https://www.researchgate.net/figure/Temperature-change-over-the-past-11-300-years-in-blue-via-Marcott-SA-Shakun-JD_fig1_264399034

[6] https://occrdata.unibe.ch/docs/hocalt_data/HOCLAT.pdf

[7] https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0031018218306023

Od rozprávok k realite: Koľko energie získava SR z plynu?

01.04.2022

Energia je krvou civilizácie. Všetko je energia a vyspelosť, životná úroveň, celá moderná civilizácia stojí a padá na energii. V posledných dňoch sa veľa diskutuje o plyne, najmä tom ruskom, na ktorom je naša ekonomika momentálne závislá. Objavujú sa akési „urýchlené“ až „zbrklé“ vyhlásenia politického charakteru, ktoré nechcem rozoberať a komentovať. To [...]

Ekologické farizejstvo klimatických „eko“aktivistov

11.03.2020

Nedávno vo februári 2020 mi na portáli názory.pravda.sk udrel do očí článok Radovana Geista s názvom: Klimatické pokrytectvo konšpirátorov, hlupákov a cynikov[1]. Podľa pána Geista sú vedci, ktorí skúmajú klimatický systém pravdepodobne hlupáci, cynici, či konšpirátori, pokiaľ nerazia cestu extrémneho katastrofizmu. Tvrdí to pritom človek, ktorý je vyštudovaný [...]

Klimatické pokrytectvo, alebo kto je najviac zodpovedný?

03.03.2020

Dnes počúvame o „klimatickej kríze“ takmer dennodenne. Greta na nás valí obvinenia ako sa opovažujeme ničiť jej prostredie! Je smutné, že o klimatickej zmene diskutujú hlavne tí, čo ju spôsobili. V tomto článku chcem vyvrátiť mýtus o zodpovednosti za klimatickú zmenu. Vyspelý svet akoby sa chcel zbaviť tejto zodpovednosti a hodiť to na plecia chudobným krajinám, [...]

Ukrajina, Rusko, vojna,

ONLINE: Rusi chcú od Iránu ďalšie drony a rakety, tvrdia diplomati

08.12.2022 06:10, aktualizované: 07:15

Zvyšujú sa obavy z toho, že sa Rusko bude snažiť získať v Iráne popri bezpilotných prostriedkoch aj ďalšie zbrane, tvrdí americký diplomat.

očkovanie, chrípka, dieťa, očkovanie proti chrípke, vakcína

Hlavná pediatrička: Sťažnosti na lekárov, ktorí neošetrili deti v tejto ťažkej chrípkovej sezóne ma zaboleli

08.12.2022 06:05

Lieky na chrípku v lekárňach nechýbajú iba pre jej obrovské šírenie. Na nosenie respirátorov lekárka Prokopová už priamo nevyzýva. Potrebujeme sa premoriť.

bg

O páde vlády rozhodne sedem poslancov. V hre sú štyri scenáre

08.12.2022 06:00

V hre sú aktuálne štyri scenáre, ako môže dopadnúť test menšinového kabinetu premiéra Eduarda Hegera. Rozhodujúce slovo bude zrejme mať sedem poslancov.

Nigéria, Boko Haram, vojaci

Nigérijská armáda viedla vo vojne proti Boko Haram tajný potratový program

08.12.2022 00:05

Armáda ukončila tisíce tehotenstiev dievčat a žien, ktoré uniesli a znásilnili islamistické skupiny. Mnohé zo žien s interrupciami nesúhlasili, niektoré podanie potratovej injekcie neprežili.

anvil

Antipropaganda, bez servítky

Štatistiky blogu

Počet článkov: 7
Celková čítanosť: 31580x
Priemerná čítanosť článkov: 4511x

Autor blogu

Kategórie