anvil

Včera večer som si nechtiac pozrel diskusnú reláciu na TA3, kde sa azda nadstavajúci minister Rudolf Huliak, vyjadroval ku klimatickej zmene. Neviem či má  z pohľadu klimatológie vôbec zmysel vyvracať úplne nelogické a nepodložené výmysly, na argumentačnej úrovni plochozemcov.

Naposledy čo sa nejaký nominant SNS vyjadroval ku skleníkovým plynom bolo azda v časoch, keď nominant taktiež SNS „výhodne“ predal emisie schránkovej firme a na základe dnes už legendárneho videa, kde exminister  vysvetľuje vtedajšiemu špeciálnemu prokurátorovi Trnkovi, ako Slota „oholil“ Fica a „nedal mu z toho polku, ale nejak inak ho domotal a je úplný kráľ“. Toto video vtedy samozrejme ešte nebolo známe a vtedajší predseda SNS Ján Slota obhajoval predaj týchto emisií jemu typickým spôsobom, a teda skleníkové plyny prirovnával k plynatosti u moderátora.

Temné svedectvo doby, ktoré odhalilo ako si tu bačovali a vyciciavali štátny rozpočet politici v časoch „sociálnej demokracie“. Voliči ale trpia nejakou formou amnézie, lebo týchto ľudí z rovnakých strán dnes poslali do vlády znova, a ako hlasné trúby primitívnosti ešte týchto ľudí obhajujú. Ale ako hovoril už Platón „Nakoniec Vám budú vládnuť tí najhlúpejší z Vás. To je trest za nepodieľanie sa na politike.“

Rudolf Huliak, svojrázny, bačovský typ z Očovej je isto stelesnením archetypálnej podoby mnohých vidieckych Slovákov, ktorí obľubujú tvrdých, vodcovských typov odjakživa. Ľudí, ktorí v našom kmeňovom spoločenstve založenom na protekcii a známostiach dokážu privrieť oči a keď sa treba postaviť na stranu „našich ľudí“, buchnúť po stole.  To Slovákom imponuje.  Pridajte k tomu zmes konšpiračných bludov, ktoré zložité prvky života a sveta okolo nás vysvetlia prostému publiku po lopate jednou vetou a máte odpoveď ako sa aj taký človek, za pomoci menej intelektuálne zdatného národného plebsu, dokáže prekrúžkovaním dostať do NRSR.

Klimatický systém je jeden z najzložitejších prírodných systémov na planéte a jeho bagatelizovanie na prdiace kravy, CO2 a iné záležitosti je značne neprofesionálne. Na vedecké hypotézy kde sa aj dnes vo vedeckej obci vedú isté spory sa nabalí kopa nezmyslov. Nepopieram, že ani dnes mnohí vedci nevedia presne určiť podiel na súčasnej klimatickej zmene vplyv človeka, avšak to nemení nič na tom, že v rovine pravdepodobností sme vždy veľmi vysoko a ak to zjednoduším sporí sa možno o to, či je ten vplyv 60 alebo 80%.

Ak však spochybňujete už samotný princíp fungovania klimatického systému a základné fyzikálne zákony je ťažké viesť nejakú vedeckú diskusiu. Zainteresovaní by preto spravili lepšie, ak by sa nevyjadrovali vôbec ak veciam nerozumejú. Slováci sú ale odborníci v každej oblasti. Pandémia ukázala, že tu máme tisíce virológov, epidemiológov, odborníkov na geopolitiku, šport, vakcíny atď… Prečo sa teda nevyjadrovať aj k zložitej fyzike atmosféry?

Rudolf Huliak včera na TA3 verejne spochybnil nejaký vplyv CO2 na klimatickú zmenu. Vedecká obec je vraj v tejto oblasti nejednotná a podľa neho každý škôlkar predsa vie, že CO2 nemá s klimatickou zmenou nič spoločné. Často títo „odborníci na všetko“ spomínajú nejaké prirodzené cykly. Napr. známy to mýtus, že produkcia CO2 ľuďmi je ako prd v porovnaní s výbuchom sopky a pod. nezmysly. Ako človek, čo sa prioritne venuje paleoklimatológií, to je práve výskum aj historickej cyklicity podnebia, nemôžem k tomu nič povedať, lebo je to na hodinové prednášky. Môžem len povedať, že dotyční o tom naozaj zrejme nič nevedia.

Spomeniem len jednu perlu, aby ste si vedeli utvoriť názor o odbornosti pána Huliaka v oblasti klimatickej cyklicity: Pán Huliak povedal, že sme tu mali 4 doby ľadové a doba ľadová vie prísť do pol roka. Kvadroglaciálnu teóriu (4 ľadové doby) formuloval nemecký geograf Albert Penck v roku 1880. Dnes sme už trocha ďalej ako pred 140 rokmi, máme vrty z ľadovcov, vzorky hlbokomorských sedimentov a pod. Takže preukázateľne vieme, že dôb ľadových bolo minimálne 18 a z hľadiska miernejších cyklov možno až do 50. Takže ak by pán Huliak o klimatických cykloch vedel niečo viac ako len 140 rokov starú hypotézu, možno by publikum ohúril viac. Veď predsa 50 dôb ľadových poukazuje na ničotnosť človeka nechaného napospas klimatických zmien lepšie ako „chabé“ 4 dôbky ľadové. K rýchlosti s akou nastane doba ľadová (Huliakových pol roka) sa nemá ani zmysel vyjadrovať. Poznatok asi čerpal z legendárneho Hollywoodskeho filmu, Deň po tom. Môžem len povedať, že je to strašný nezmysel.

Ale nedá sa vysvetľovať zložitá cyklicita niekomu, kto spochybní už samotný fyzikálny základ, na ktorom stojí naša atmosféra, a to ako som napísal vyššie vplyv CO2 na klímu. Máme samozrejme na mysli hlavne ľudstvom produkovaný CO2, keďže prírodný CO2 bol a je statisíce rokov v prirodzenej rovnováhe, ako ukážem neskôr.

Teóriu CO2 ako skleníkového plynu vypracoval už pred vyše 160 rokmi švédsky chemik, nositeľ Nobelovej ceny, Svante Arrhenius. V roku 1861 vypočítal celkom presne, že pri zdvojení koncentrácií CO2 v atmosfére sa oteplí o 4°C. Podľa jeho teórií sa oteplí najmä oblasť pólov a viac budú stúpať nočné teploty ako denné. Deje sa presne to, čo sa vedelo už pred 160 rokmi. Dokonca ako správne Arrhenius predpokladal, otepľujú sa viac oblasti pólov ako rovník a taktiež sa otepľuje viac v noci ako cez deň. Arrhenius sa dokonca trafil aj do výpočtu teploty. Dnes IPCC v najnovších správach predpokladá oteplenie v rozsahu 2,6 – 3,9°C pri zdvojení koncentrácií. Výpočty sa samozrejme spresňujú v duchu najnovších poznatkov a neznamená, že je to na 100% isté, avšak to nič nemení na veci, že skleníková hypotéza nie je nič fyzikálne nové, neprebádané a niečo na čom neexistuje vedecký konsenzus. Práve naopak, o tom že skleníkové plyny majú veľmi významný vplyv na otepľovanie atmosféry existuje takmer 100% vedecký konsenzus, ak opomenieme nejaké okrajové časti vedcov, ktorí sa neskôr ukázali ako platení ropnou lobby napr. GCC Global Climate Coalition, ktorá zgrupovala vedcov nacicaných na rozpočet napr. British Petroleum alebo Exxon Mobile, či General Motors, Texaco …, v roku 2001 toto podivné zoskupenie aj pod ťarchou vedeckých dôkazov o klimatickej zmene, ukončila svoju činnosť.

Na vplyve CO2 na klímu teda existuje vedecký konsenzus. Kto tvrdí opak klame. Spory sa môžu viesť o to, aký je ten vplyv veľký. Koľko teda CO2 produkuje ľudská činnosť? Je to naozaj také nezanedbateľné množstvo?

Ak sa pozrieme na nasledujúci obrázok, vidíme v ňom súčasné koncentrácie CO2 v atmosfére za posledných takmer 800 000 rokov! Len do tejto doby spadajú Huliakove 10 doby ľadové mimochodom. O tom, aké boli koncentrácie CO2 aj pred státisícami rokmi sa dá dozvedieť relatívne presne a exaktne. Nejde o žiadne hypotézy a výmysly, ale exaktne zmerateľný fakt. Najstaršie ľadovce na tejto zemi, totižto v sebe majú bublinky a vrstvy, rovnako ako stromy letokruhy čomu by mohol chápať aj lesník. V týchto bublinkách je uväznený vzduch z danej doby, t.j. aj statisíce rokov starý. Z tohto sa potom logicky dá zistiť, koľko molekúl v danej vrstve pripadá na skleníkové plyny, ale aj iné zaujímavé zistenia. Napr. v Grónskom ľadovci sa našla vrstvička malého znečistenia pred vyše 2000 rokmi. Práve v tejto dobe prenikli Rimania do Británie, kde ťažili galenit a spracovávali ho na olovo. Prvé zdokumentované malé „znečisťovanie“ životného prostredia.

Na základe týchto bubliniek zistíme, že obsah skleníkového plynu CO2 posledné státisíce rokov osciloval v rozmedzí 200 až 300 ppm. Dnes je obsah CO2 vplyvom ľudskej činnosti už na úrovni 420 ppm. To je stav, aký tu nebol za posledné nie tisíce, ani desaťtisíce, ale státisíce rokov. Ak chcú tento fakt popierači rastúcich koncentrácií CO2 v atmosfére vplyvom práve ľudskej činnosti nejako spochybniť je to na úrovni obhajoby plochej zeme.

Koncentrácie CO2 rastú práve od doby, kedy ľudstvo začalo masívne spaľovať fosílne palivá. To sa potvrdilo aj z ľadovcových vrtov a dnes už samozrejme aj priamym inštrumentálnym meraním. Na vrchole sopky Manua Loa sa sleduje dekády obsah CO2 v atmosfére, ďaleko od vplyvov ľudskej činnosti. Obsah CO2 stúpa tzv. schodovým efektom. Vidieť na ňom pokles koncentrácií od mája do októbra a následný veľký rast v zime. To je spôsobené tým, že od mája do októbra je na severnej pologuli leto, a teda množstvo lesov aj ľudský CO2 dokážu pohlcovať. Mimochodom, jeden z dôvodov prečo environmentalisti hlásajú ochranu prirodzených lesov a výsadbu nových stromov.

Významný nárast CO2 v atmosfére teda priamo koreluje s vynálezom prvého parného stroja a priemyselnej revolúcie a do dnešných čias je enormný. Ročne ľudstvo vypustí cez 30 miliárd ton CO2 do atmosféry pochádzajúceho evidentne a dokázateľne zo spaľovania fosílnych palív. Príroda tento rýchly nárast nedokáže samozrejme pohltiť. Pre porovnanie, sopečná činnosť vypustí ročne priemerne cca 300 miliónov ton CO2. Ľudstvo teda vyprodukuje ročne 100x viac CO2 ako všetky sopky na zemeguli dokopy. Čo do aritmetiky a vedy je jasné, že argument typu „prirodzené systémy riadia klímu viac ako ľudská činnosť“ je z tohto pohľadu úplne mimo.

Aj v dôsledku toho, pozorujeme otepľovanie takmer všade na svete. Pevnina sa otepľuje viac ako oceány a čím ideme viac na sever, oteplí sa viac. Najviac na póloch, ako vypočítal už pred 160 rokmi aj Arrhenius. V našej oblasti sa od roku 1960 oteplilo zhruba o 2°C (Územie Česka 2°C, pre SR sa udáva zhruba 1,8°C).

Tu popierači alebo zľahčovači klimatických zmien zvyknú povedať niečo typu „2°C sú nič. Uvedomte si, že sa bavíme o priemernej ročnej teplote a trendoch. To znamená priemerne je každý deň v roku o 2°C teplejší ako tomu bolo povedzme pred 60 rokmi.

Povedané inak, 2°C je rozdiel v klimatickom pásme medzi povedzme Bratislavou a Belehradom. Takže oteplenie o 2°C (ktoré už prebehlo) znamená, že dnes panuje v Bratislave už taká klíma, aká bola v časoch narodenia našich rodičov bežná niekde 400 Km južnejšie. Akoby sme sa presťahovali z Bratislavy do Belehradu. Rozdiel 4-5°C, ktoré sa predpokladá od zdvojenia CO2, ktoré dosiahneme pravdepodobne niekedy okolo roku 2040, predstavuje rozdiel klimatickej oblasti medzi Bratislavou a Madridom.

Zľahčovať a popierať klimatické zmeny nemá žiaden racionálny základ. Čisto teoreticky, ak by sa aj vedci mýlili a vplyv ľudskej činnosti by sa ukázal na klímu ako menej výrazný, mnohé opatrenia čistých energií, zlepšovania životného prostredia a mnohé iné veci, ako lepšie zatepľovanie budov, šetrenie energiami a pod., by sme mali robiť tak či tak. Každý predsa chce žiť na zdravej planéte, dýchať čistý, nezamorený vzduch od exhalátov z uhoľných elektrární a podobne. Racionálne teda nevidím žiaden dôvod na tvrdeniach typu, že investovať do obnoviteľných a zelených zdrojov nemá zmysel. Stratiť totiž môžeme veľa, ale ignorovaním vedeckých poznatkov a dúfajúc v teórie omylov, nezískať skoro nič.